Smrť je definitívna.
Mysleli si, až kým nezomrel ich kamarát Emil.
Od toho okamihu je smrť novým členom partie a chce prekvapiť, zaskočiť , rozosmiať, zaujať. Napríklad možnosťou žiť naďalej vo virtuálnom priestore.
Sú generáciou, ktorá odchádza inak a smúti inak. Majú vlastné pravidlá a posmrtné rituály. Vedia sa dokonale pripraviť a dokonale žialiť. Zdanlivé pochopenie nachádzajú na svojom profile. Zvládajú spievať, plávať, tancovať, konverzovať a nezapadať do davu.
Skutočná blízkosť ich však zaskočí.
Všetko je v pohľade tasmánskeho vlka.